O mne 

Konečne som sa rozhodla, že si aj ja založím stránku. Ako som k tomuto rozhodnutiu dospela? Jednoducho. Hoci konkrétne dnes by som to mohla nazvať impulzívnym rozhodnutím, samotný nápad v mojej v hlave vznikol už dávnejšie. Som pravidelnou návštevníčkou rôznych blogov, ktoré sa venujú zdravej výžive, fitness kravinám, športu a podobne, a vždy som snívala o tom, že aj ja raz budem niečo také robiť. Keďže sa venujem téme zdravého životného štýlu už asi 2 roky (málo, ale existuje množstvo ľudí, ktorí tomu za celý svoj život nevenujú ani 2 minúty). Budem úprimná. Začalo to u mňa celkom sľubne. Ako sa vraví, nič netreba preháňať a aj ja som sa dostávala do zdravého životného štýlu pomaly. Ale, niekde na pol ceste sa to celé pokafralo a teraz sedím za počítačom s nervami v koncoch, tlačím do seba už asi tretiu čokoládku, a zrkadlo som už radšej otočila a skryla za skriňu pre prípad, že by mi preskočilo a náhodou by som ho v záchvate rozbila. Skočila som na to tuším retrospektívne. :/ Nechápete? Vysvetlím.

Nikdy som nepatrila k ľuďom, ktorí majú rýchly metabolizmus a mohli by do seba pchať, čo uvidia, bez toho, aby pribrali jediný gram. Zároveň som ale nepatrila k ľuďom, ktorí by sa, ako hovorieval môj profesor, pozreli do výkladu cukrárne a pribrali z toho 10 kg. Stravovala som sa síce nepravidelne, určite nie 5x denne ako znejú prvé rady každého programu na chudnutie, a určite som sa ani len omylom nevyhýbala sladkostiam alebo pečivu. Jedla som vždy len to, na čo som mala chuť. Niekedy ale dva krát, niekedy aj 6 krát denne. A bola som v pohode. Potom už, asi vekom, sa mi začalo robiť bruško. Tak som sa dala do práce, našla som si na youtube nejaké „abs workouty“ a makala som. A normálne ma to začalo baviť. Moji prví „fitness tréneri“ boli manželia, kt. si hovorili „fitness blender“. Vybrala som si pár workoutov od Kelly a cvičila som si doma v izbe 3x4 m. So stravou som zatiaľ nepohla. Na raňajky sladké tyčinky, potom asi 7 hodín dlho nič, potom som sa doma do prasknutia najedla aj polievky, aj hlavného jedla, čo navarila moja babka (uctievajúca kult tuku a soli), potom dlho nič a možno ešte večer pred spaním som si pri telke dala s našimi riadok čokolády.

Jedného dňa sa ale moja mama pozrela do zrkadla, povedala si, že je tučná a že musí schudnúť. Nakoniec zobrala svoju váhu do vlastných rúk a prešla na stravu NorbiUpdate, ak je vám to známe. Je to spoločnosť propagujúca zdravý životný štýl zameraný hlavne na obmedzovanie cukrov v jedálničku, resp. výrobu potravín bez pridaných cukrov. Pretože ako už dnes vďaka dotieravým médiám a dietológom všetci vieme, že cukor je pridaný už úplne všade. Odporná predstava. Ale o tom potom. Mama zavrela oči pred finančnými nevýhodami predraženej stravy od NU, prešla (spočiatku ozaj 100 percentne) na ich výrobky a za pár mesiacov schudla 10 kg. Vážila už menej ako ja. Predstavte si 37 ročnú matku, 160 cm vysokú, kt. váži 53 kg. Depresívne, nie? Teda aspoň pre mňa. Ja som vtedy vážila už 55 kg. A sebavedomie rapídne kleslo. Dovolím si povedať, že aj vďaka maminmu úspechu. Ako som tak pozorovala jej stravovacie návyky, povedala som si, že na tom s tými cukrami niečo bude a aj ja sa pokúsim ich nejesť. (haha – posledné slová pred psychickým zrútením). A vtedy, dalo by sa povedať, som bola v najlepšej forme. Pretože som aj cvičila, aj som sa snažila jesť zdravo. Resp. jesť asi o 200% menej cukrov ako dovtedy. Mala som asi 54 kg s tým, že som mala dosť svalovej hmoty. Ale prišli maturity, stresy, leto, žúrky, komu by nevyfučali z hlavy všetky zodpovedné a uvedomelé kontrolky „kroť sa“ a „to je už posledný kúsok“ ? A ja som pribrala. A nie nejak nenápadne. Ja som videla, že priberám a to ma deptalo ešte viac, a preto som sa aj prejedala ešte viac. Hoci som bola v spoločnosti vnímaná, ako „tá neznesiteľne blábolajúca o zdravej výžive a športe“, v skutočnosti sa mi už vôbec nedarilo a dokonca by sa na mňa vtedy hodilo: „vodu káže, víno pije“. Robila som, čo som mohla. Chodila som behávať, korčuľovať, snažila som sa hýbať toľko, koľko sa dalo (aby som neumrela od bolesti svalov :D ). Ale prejedala som sa stále viac, a viac. Úplne nekontrolovateľné záchvaty prejedania sa.

A tak som sa ocitla v tomto štádiu. Zjem určite min. o 800 kcal denne viac akoby som mala, jem už aj keď na jedlo nemám chuť a to len preto, lebo mi niečo chýba a neviem identifikovať, čo to je.

Vážim 57 kg, mám 163 cm. Otrasné. O obvode pása asi pomlčím, o celulitíde tiež. Vrstva tuku po celom tele.

Na túto stránku by som chcela pridávať čo najviac postrehov, ako je možné. Úprimne dúfam, že keď sa podelím so svojimi skúsenosťami, pôjde sa mi cestou redukcie tuku jednoduchšie a na tejto ceste sa snáď vyskytne menej fatálnych zlyhaní a pádov. Som unavená z večného začínania. Som unavená zo slov: Tak od zajtra už určite, alebo Od pondelka už žiadne sladkosti... Nie. Teraz ozaj začínam od znova.